Vždy som obdivoval ľudí, ktorí dokážu zabehnúť maratón. 42,2 kilometra sa mi v mojej realite skrátka zdalo veľa. Rozhodnutie prihlásiť sa na maratón padlo v novembri (5 mesiacov pred maratónom). Bolo to veľmi odvážne, pretože som dovtedy nebehával pravidelne a najdlhšia vzdialenosť ktorú som horko-ťažko ubehol bola 10 kilometrov. Beh som používal ako zbraň proti stresu po náročných dňoch. Moje jediné skúsenosti s maratónom boli, že som v októbri zabehol mini-maratón (4,2 km), sprievodné podujatie maratónu v Košiciach, kde ma obehli aj 14-ročné deti :/

Začal som pravidelne trénovať, behávať 3-4 x týždenne.  Začalo ma to baviť, najmä keď som videl, že sa zlepšujem a čoskoro to bolo 5-6x týždenne. Väčšina ľudí s behom v zime prestane, ja som začínal, takže som sa zároveň stal aj otužilcom. Ale nejdem tu rozpisovať tréning. Tréningové plány pre začiatočníkov aj pokročilých sa dajú vygoogliť. Aj tak som sa plánu moc nedržal a bežal viac menej podľa seba.

Where everybody is a Winner – účastnícka medajla :)

Priebeh maratónu

• Dobrý spánok je základ. Preto sme pricestovali o deň skôr a rezervovali hotel. Navyše sa menil čas na letný.
• 2 hodiny pred štartom som si dal raňajky – zmes ovsených vločiek, hrozienok, mandlí a orechov. Tesne pred štartom ešte kúsok čokolády.
• Na štarte som sa snažil natlačiť čo najviac dopredu, ale aj tak prešlo 33 sekúnd od výstrelu, kým som prešiel štartovú čiaru.
• Prvé 3 kilometre som zápasil s davom. Mal som pocit, že na ceste je 5 bežcov na meter štvorcový
• Ďalších 39 kilometrov som zápasil sám so sebou.
• Jedol som na každom piatom kilometri aspoň niečo – väčšinou hroznový cukor a banán.
• Divákov som očakával viac, ale tam kde boli hustejšie, tak sa bežalo lepšie. Vedia urobiť super atmosféru a povzbudiť.
• Prvé kolo – 21,1 km som prebehol v čase 1:31:55. Nemohol som tomu uveriť. Očakával som tak 1:40:00 a bál som sa, že či vôbec budem vládať bežať druhé kolo.
• Tesne pred odbehnutím polovice z reproduktorov počujem, ako oznámili dobehnutie Mikuláša Dzurindu, známeho politika a športovca, ktorý včera vyhral polmaratón vo svojej vekovej kategórii.Celý čas bežal iba pár metrov predomnou.
  

  Expremiér Mikuláš Dzurinda bežal pár metrov predo mnou. Na jeho vek mu to ide výborne.

• Prvýkrát v živote som mu závidel – už to má za sebou a mňa čaká ešte 21 kilometrov. Začal som si nadávať prečo som sa prihlásil na celý maratón, keď som predtým súťažne neodbehol ani polovicu.
• Začalo pršať! Nie silno, ale trocha to komplikovalo beh.
• Na 22. kilometri prišla kríza. Poučovali ma o nej starší bežci, ktorí mali už maratóny za sebou. Ale vždy vraveli, že príde až po 36. kilometri, nečakal som ju tak skoro. Musel som trocha zvoľniť tempo.
• V druhom kole nás bolo na trati veľmi riedko. Tie tisíce z prvého kola sa stratili v cieli polmaratónu. Aj tak ma obehlo asi 20 maratóncov
• Na 26. kilometri som si dal viac hroznového cukru a zdá sa, že kríza pominula, zrazu som vládal bežať rýchlejšie.
• Začala sa so mnou zahrávať psychika. Nevidieteľný hlas mi hovoril, aby som zastal a začal chodiť. Aspoň na chvíľu. Neposlúchol som ho, ale skúšal to na mňa niekoľko krát
• 5 kilometrov pred cieľom som videl niektorých ľudí, ktorí ma skôr obehli ako kráčajú. Oni asi počúvli ten hlas. Skrátka nevydržali to tempo. Som rád, že teraz môžem obehovať ja.
• Asi 4 kilometre pred cieľom ma dobehuje Dano, bežecký parťák z nočných behov a ultramaratónec. Dal mi motiváciu na posledný úsek trate.
• Potom ma už nik neobehol, obehoval som iba ja. Je fajn pocit nechať si nejaké sily na koniec :)
• Kilometer pred cieľom si dávam posledné glgy vody, odhadzujem fľašu a zapínam naplno aj keď neviditeľná sila mi hovorí, aby som spomalil do chôdze.
• Pár metrov pred cieľom na mňa kričia kamaráti, ktorí bežali polmaratón a už dávno sú v cieli. Dodali mi síl na posledné metre a prebeh cez cieľovú čiaru.

Super pocit. Dokázal som zabehnúť najväčšiu vzdialenosť svojho doterajšieho života. A úžasný čas, na prvýkrát za 3:12:25. Skončil som sa 108. mieste z 874 maratóncov, ktorí dobehli do cieľa. Je to pre mňa úspech, vzhľadom na to, že mojou ambíciou bolo prežiť a vôbec dobehnúť. Potešilo ma, že ma nikto mladší alebo rovnako starý ako ja nepredbehol.

Chcem sa poďakovať skupine Active life, ktorá v Košiciach existuje niečo vyše roka. Tvoria ju aktívni ľudia, najmä rekreační bežci. Tomáš Gáll a jeho tím odvádza veľmi dobrú prácu. Nepoznám združenie, ktoré by dokázalo spojiť tak veľkú skupinu bežcov (pravidelne 100 a viac ľudí) rôznych vekových a výkonnostných úrovní na pravidelných tréningoch. Ak ste z Košíc a chcete začať behať alebo nechcete bežať sami tak sa pokojne hocikedy pridajte.

Taktiež vďaka patrí aj skupine, ktorí si hovoria Noční bežci. Dlhé behy v noci po najrôznejších povrchoch (tráva, blato, sneh, lesné cesty) mi veľmi pomohli. Najviac mi pomohli rady od skúsených ultra-bežcov Tomiho a Dana. Pochopil som rozdiel, že dlhé behy sú o niečom úplne inom ako 5-10 kilometrový výbeh niekde v meste.

Ďakujem aj Mirovi a Elovi. Obaja bývajú pár metrov odo mňa a obaja bežali svoj prvý maratón minulý rok a videli sme sa na niektorých behoch a nasal som od nich rady. S Mirom som absolvoval tento mesiac dva 36-kilometrové behy. Bez takého tréningu by som maratón dal len veľmi ťažko.

Hlavne sa ale chem poďakovať super chalanom Mišovi , Maťovi a Vladovi, že cestovali z Košíc so mnou na toto podujatie. Mišo odbehol svoj prvý polmaratón v živote, Maťo a Vlado druhý. Všetci dosiahli parádny čas. Ďakujem im, že ma povzbudzovali pár metrov pred cieľom, aj že ma takto vzali na ruky po dobehnutí, keď som nevládal chodiť…

V cieli sa pripravte na najkrajšiu svalovku, akú ste kedy mali.

Hovorí sa, že po vojne je každý generál a asi je to pravda. Preto tvrdím, že maratón dokáže zabehnúť takmer každý. Nie je treba na to ani nejako zvlášť dlho behať, stačí 12 týždňový tréning. Ak chcete lepší čas tak 5 mesiacov. Potom už budete deliť svoj život na dve časti – tú časť pred maratónom a na časť po ňom. Na maratóne sa nedá prehrať. Každý kto ho zabehne vyhral!