Košice. Spišská Nová Ves. Dve mestá. V jednom momentálne žijem, v druhom som sa narodil. Od seba sú vzdialené približne 77 kilometrov:
- cesta vlakom trvá 54 minút
- cesta autom asi hodinu
- na bicykli som to zvládol za 4 hodiny
- koľko to potrvá pešo?
Už v roku 2014 som sa v jedno letné ráno vybral vyskúšať to, ale skončilo to neúspechom. Dovtedy som najdlhšiu túru išiel asi 30 km a zrazu som sa vybral na viac než dvojnásobok. Po 60.-tom kilometri som sa musel doplaziť (doslova) k najbližšej ceste a stopom sa dostať na najbližšiu vlakovú stanicu.
Za ten rok a pol odvtedy sa toho veľa udialo. Napríklad som zabehol svoj prvý maratón. Keďže nerád nechávam v svojom živote neúspechy len tak, rozhodol som sa svoj pokus zopakovať. Za veľké šťastie v živote považujem, keď má človek okolo seba ľudí s rovnakou „mentálnou poruchou“ a ja to šťastie mám, pretože Vlado a Mišo sa ku mne bez váhania pridali. Nebolo ich treba prehovárať. Termín sme si stanovili na sobotu, 6. februára 2016.
Plán trasy bol nasledovný:
- čo najkratšou cestou z Košíc do Vyšného Klátova
- pokračovať smer chata Erika (pod Kojšovskou Hoľou)
- zbehnúť dole kopcom do Prakoviec
- prejsť cez sedlo pod Krompašským vrchom do Sloviniek
- Poráčškou dolinou vybehnúť na Poráč
- odtiaľ do Matejoviec
- cez Markušovce do cieľa
Asi tretina cesty vedie po asfaltovej ceste, väčšina po lesných chodníkoch. Celkové prevýšenie je 2 700 metrov (vyššie ako Gerlachovský štít).
Ráno o 6:00 sme asi po trojhodinovom spánku vyrazili poklusom zo sídliska KVP. Prvú hodinu bola ešte tma a tak sme si svietili čelovkou. Do Vyšného Klátova sme dorazili za približne hodinu a vychutnali si východ Slnka.
Vlado s Mišom ešte plní energie po desiatich kilometroch.
Zahrievacie kolo máme za sebou, beh ku chate Erika už bol náročnejší. Čakali na nás všetky typy povrchov – tráva, blato, kamene, sneh, ľad… čím vyššia nadmorská výška, tým viac snehu, našťastie ho nebolo až po kolená.
Chata Erika bola ešte zatvorená, asi tam nečakali nikoho už o deviatej ráno. Mali sme naplánované 2-3 zastávky na doplnenie vody a energie. Spotreba vody nebola tak veľká, ako by bola v horúcom lete. Mali sme jej dosť, tak sme pokračovali dole kopcom do Prakoviec.
Všetky typy povrchov a ročných období…
Tam sme nakúpili sladkosti a vodu a pokračovali ďalej. Stúpanie do sedla Krompašského vrchu bolo tak náročné, že sme miestami prerušili beh a iba kráčali. Máme za sebou viac ako polovicu trasy a únava sa začína dostavovať, ale stále to ide pomerne dobre.
Ďalšou zastávkou bola chata v Poráčskej doline. Dostať sa k nej by bolo jednoduchšie v lete. Slnko v doline nezasvieti celý deň a my sme šli asi 8 kilometrov po najzľadovateľnejšej ceste celej akcie. Po doplnení zásob sme sa dostali do dedinky Poráč a tam som si už bol istý, že trasu dokončíme, pretože nás čakalo už len klesanie a rovina.
Opúšťame Poráč v dobrej nálade. Už len posledných 20 kilometrov.
Dole kopcom sa beží ľahšie a hlavne rýchlejšie. Dostali sme sa do Matejoviec, kde sme si urobili poslednú dvojminútovú zastávku na doplnenie energie a tekutín v miestnej krčme. Pobavil nás rozhovor s krčmárom:
- „Ste na bicykloch?“
- „Nie, bežíme.“
- „A odkiaľ?“
- „Z Košíc.“
- „Ale odkiaľ bežíte?!“
- „Z Košíc!“
Určite bol zmetený a už sa ďalej radšej nič nepýtal. Posledný úsek cesty viedol cez Markušovce a už išiel najmä po asfaltovej ceste, čo nám dovolilo zrýchliť a vylepšiť si tak výsledné tempo. Okolo 16:00 sme už po takmer 10 hodinách dorazili do Spišskej. Super, stihli sme to do zotmenia.
Konečne v Spišskej Novej Vsi. Už ostávajú iba 2 km do centra.
Pri značke nič nebolo a tak sme behali ešte 2 kilometre do centra mesta. Usadili sme sa v reštaurácii a oslavovali úspech. Stavil by som sa, že v tento deň nikto z piatich miliónov obyvateľov na Slovensku neprešiel toľko pešo (: Dnes sme prekonali sami seba a tá svalovica určite bude stáť zato.
Pôvodný plán bol späť sa dopraviť vlakom do Košíc, ale zažili sme prekvapenie, keď po nás prišli kamaráti Lucka a Maťo s autom z Košíc. Martinka robila navigátorku na telefóne. Týmto im ďakujem, veľmi nás potešili. Celý čas sme mali zapnutý online tracker, takže priatelia, rodina a známi mohli sledovať náš pohyb na mape. Aj to nám dodalo dosť motivácie.
Sumár behu:
- vzdialenosť: 79,37 km
- celkový čas: 10:17:40
- priemerná rýchlosť: 7,7 km/h
- nastúpaná nadmorská výška: 2 702 m
- záznam trasy: https://connect.garmin.com/modern/activity/1042084544
Po sobote už vieme, že kľudne môžeme ísť na nejaký ultramaratón.
Ak vás to inšpirovalo, tak po troch dňoch musím povedať, že má to aj svoju temnú stránku: musím sa znova naučiť chodiť. Ide to ťažko, ale nevzdávam sa (:
