Koľko kilometrov sme schopní zabehnúť? (Beh Košice – Spišská Nová Ves)

Košice. Spišská Nová Ves. Dve mestá. V jednom momentálne žijem, v druhom som sa narodil. Od seba sú vzdialené približne 77 kilometrov:

  • cesta vlakom trvá 54 minút
  • cesta autom asi hodinu
  • na bicykli som to zvládol za 4 hodiny
  • koľko to potrvá pešo?

Už v roku 2014 som sa v jedno letné ráno vybral vyskúšať to, ale skončilo to neúspechom. Dovtedy som najdlhšiu túru išiel asi 30 km a zrazu som sa vybral na viac než dvojnásobok. Po 60.-tom kilometri som sa musel doplaziť (doslova) k najbližšej ceste a stopom sa dostať na najbližšiu vlakovú stanicu.

Za ten rok a pol odvtedy sa toho veľa udialo. Napríklad som zabehol svoj prvý maratón. Keďže nerád nechávam v svojom živote neúspechy len tak, rozhodol som sa svoj pokus zopakovať. Za veľké šťastie v živote považujem, keď má človek okolo seba ľudí s rovnakou „mentálnou poruchou“ a ja to šťastie mám, pretože Vlado a Mišo sa ku mne bez váhania pridali. Nebolo ich treba prehovárať. Termín sme si stanovili na sobotu, 6. februára 2016.

Plán trasy bol nasledovný:

  • čo najkratšou cestou z Košíc do Vyšného Klátova
  • pokračovať smer chata Erika (pod Kojšovskou Hoľou)
  • zbehnúť dole kopcom do Prakoviec
  • prejsť cez sedlo pod Krompašským vrchom do Sloviniek
  • Poráčškou dolinou vybehnúť na Poráč
  • odtiaľ do Matejoviec
  • cez Markušovce do cieľa

Asi tretina cesty vedie po asfaltovej ceste, väčšina po lesných chodníkoch. Celkové prevýšenie je 2 700 metrov (vyššie ako Gerlachovský štít).

Ráno o 6:00 sme asi po trojhodinovom spánku vyrazili poklusom zo sídliska KVP. Prvú hodinu bola ešte tma a tak sme si svietili čelovkou. Do Vyšného Klátova sme dorazili za približne hodinu a vychutnali si východ Slnka.

vysny-klatov-vychod-slnka

Vlado s Mišom ešte plní energie po desiatich kilometroch.

Zahrievacie kolo máme za sebou, beh ku chate Erika už bol náročnejší. Čakali na nás všetky typy povrchov – tráva, blato, kamene, sneh, ľad… čím vyššia nadmorská výška, tým viac snehu, našťastie ho nebolo až po kolená.

Chata Erika bola ešte zatvorená, asi tam nečakali nikoho už o deviatej ráno. Mali sme naplánované 2-3 zastávky na doplnenie vody a energie. Spotreba vody nebola tak veľká, ako by bola v horúcom lete. Mali sme jej dosť, tak sme pokračovali dole kopcom do Prakoviec.

zima

Všetky typy povrchov a ročných období…

Tam sme nakúpili sladkosti a vodu a pokračovali ďalej. Stúpanie do sedla Krompašského vrchu bolo tak náročné, že sme miestami prerušili beh a iba kráčali. Máme za sebou viac ako polovicu trasy a únava sa začína dostavovať, ale stále to ide pomerne dobre.

Ďalšou zastávkou bola chata v Poráčskej doline. Dostať sa k nej by bolo jednoduchšie v lete. Slnko v doline nezasvieti celý deň a my sme šli asi 8 kilometrov po najzľadovateľnejšej ceste celej akcie. Po doplnení zásob sme sa dostali do dedinky Poráč a tam som si už bol istý, že trasu dokončíme, pretože nás čakalo už len klesanie a rovina.

3

Opúšťame Poráč v dobrej nálade. Už len posledných 20 kilometrov.

Dole kopcom sa beží ľahšie a hlavne rýchlejšie. Dostali sme sa do Matejoviec, kde sme si urobili poslednú dvojminútovú zastávku na doplnenie energie a tekutín v miestnej krčme. Pobavil nás rozhovor s krčmárom:

  • „Ste na bicykloch?“
  • „Nie, bežíme.“
  • „A odkiaľ?“
  • „Z Košíc.“
  • „Ale odkiaľ bežíte?!“
  • „Z Košíc!“

Určite bol zmetený a už sa ďalej radšej nič nepýtal. Posledný úsek cesty viedol cez Markušovce a už išiel najmä po asfaltovej ceste, čo nám dovolilo zrýchliť a vylepšiť si tak výsledné tempo. Okolo 16:00 sme už po takmer 10 hodinách dorazili do Spišskej. Super, stihli sme to do zotmenia.

4

Konečne v Spišskej Novej Vsi. Už ostávajú iba 2 km do centra.

Pri značke nič nebolo a tak sme behali ešte 2 kilometre do centra mesta. Usadili sme sa v reštaurácii a oslavovali úspech. Stavil by som sa, že v tento deň nikto z piatich miliónov obyvateľov na Slovensku neprešiel toľko pešo (: Dnes sme prekonali sami seba a tá svalovica určite bude stáť zato.

Pôvodný plán bol späť sa dopraviť vlakom do Košíc, ale zažili sme prekvapenie, keď po nás prišli kamaráti Lucka a Maťo s autom z Košíc. Martinka robila navigátorku na telefóne. Týmto im ďakujem, veľmi nás potešili. Celý čas sme mali zapnutý online tracker, takže priatelia, rodina a známi mohli sledovať náš pohyb na mape. Aj to nám dodalo dosť motivácie.

Sumár behu:

map

Po sobote už vieme, že kľudne môžeme ísť na nejaký ultramaratón.

Ak vás to inšpirovalo, tak po troch dňoch musím povedať, že má to aj svoju temnú stránku: musím sa znova naučiť chodiť. Ide to ťažko, ale nevzdávam sa (:

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating / 5. Vote count:

As you found this post useful...

Follow us on social media!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *