Stalo sa to včera. Bol som na nákupe v košickom Auparku. Zdržal som sa asi 10 minút a keď som vychádzal, z diaľky som uvidel človeka, ktorý sa maskoval kapucňou, ako sa obšmieta okolo môjho bicykla. Zamkol som ho najhrubšou kladkou, akú som mal, preto som si nerobil starosti. Urýchlene som sa vydal tým smerom. Snáď si to iba nahováram a je to náhodný okoloidúci. Osoba ma zrejme spozorovala, pretože odstúpila od bicykla a stratila sa za najbližším rohom.

Prišiel som k bicyklu a nemusel som ho odomykať. Niekto to urobil za mňa (viď fotka). Hrubé oceľové lano. Človek musel byť šikovný. Za desať minút to určite nestihol len pomocou čínskeho vreckového nožíka so sedemnástimi funkciami.

Ušetril som pár stovák eur, pretože bicykel bol na mieste a nemal ani škrabanec. Odľahlo mi. Zároveň sa ma zmocnil úžas z práve prežívaného prítomného okamihu a dokonalého načasovania. Uvedomil som si, že stačilo prísť pár sekúnd neskôr a môžem začať šetriť na nový. Dalo by sa povedať, že som mal obrovské šťastie.

Večer ešte neskončil. Cestou cez mesto sa mi do cesty priplietlo policajné auto. Mestská polícia Košice. Kde máte osvetlenie? …pokuta.

Keby som nemal bicykel nemohli by ma pokutovať. Mali mi ho radšej ukradnúť, prebleslo mi hlavou. Samozrejme, že nie, rýchlo som opravil svoj názor.

Mám dnes smolu alebo šťastie? Prvýkrát v živote som si nebol istý. Spomenul som si na príbeh, ktorý som kedysi dávno počul:

Pred mnohými rokmi žil jeden starý muž, ktorý mal syna a jedného koňa. Jedného dňa sa mu kôň prebúral z ohrady a utiekol do hôr.

To je ale smola!, hovorili susedia. Prečo to hovoríte? – spýtal sa starec. Ako môžete vedieť, že je to smola?

Verte či nie, na druhý deň sa kôň vrátil do ohrady a priviedol zo sebou dvanásť divokých mustangov. Keď to farmárov syn uvidel, rýchlo vykĺzol z domu a zavrel vráta ohrady.

Akonáhle sa to susedia dozvedeli, zvolali: Trinásť koní! Ty máš ale šťastie! Ale starý farmár im odpovedal: Podľa čoho viete, že je to šťastie?

Po niekoľkých dňoch sa farmárov syn pokúsil osedlať  divokého koňa, ale spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten deň susedia prišli s ďalším unáhleným záverom: Tvoj syn si zlomil nohu. To je ale smola! Ale múdry starec znova namietol: Ako môžete vedieť, že je niečo smola alebo šťastie?

A naozaj! Za niekoľko dní prišli do dediny vojaci a odviedli zo sebou všetkých mladých a zdravých mužov do vojny. Z vojny sa žiaden z nich nevrátil. Farmárov syn sa ako jediný, vďaka svojej zlomenej nohe zachránil.

Veci a udalosti, ktoré sa nám dejú nie sú ani šťastné ani nešťastné. Oni proste sú. Len naša myseľ má tendenciu dávať im nálepku. Prijímajte udalosti také aké sú. Vonkoncom sa nerozčuľujte z vecí, ktoré nemôžete zmeniť. To uvedomenie vás zaleje hlbokým pokojom, nech je vaša situácia akákoľvek.