Ako som sa stal ranným vtáčaťom

0
(0)

ranne_vtacaMôj deň sa začínal tým, že som bol unavený. A končil úplne rovnako. Keď som bol tínedžer, mal som neusporiadaný život. Vstával som, keď som musel a chodil som spať neskoro, pretože som si myslel, že čím dlhšie ostanem hore, tým viac toho stihnem. Už v tom čase som si všimol zaujímavú súvislosť medzi skorým vstávaním a produktivitou počas dňa. Raz za čas sa mi podarilo vstať skoro a v ten deň som toho stihol oveľa viac. Bez stresu, s pocitom pohody.

Keď som potreboval ráno vstať a zazvonil mi budík, tak moja prvá myšlienka sa sústredila, aby som ho utíšil a nerušene spal ďalej. Začal som sa o spánok viac zaujímať a hľadať informácie o ňom. Podľa mňa je dôležité dozvedieť sa čo najviac o činnosti, ktorou trávim tretinu svojho života.

Existuje model, ktorý odporúča ísť spať a vstávať vždy v rovnakú dobu. Napríklad ísť spať vždy o 23:00 a vstávať o 7:00. A spať presne 8 hodín. Vyzerá to celkom prakticky. Každý si potrebuje plánovať čas a čím presnejšie je rozplánovaný, tým lepšie to vyzerá a dáva nám to pocit, že máme veci pod kontrolou. Ďalší prístup k spánku hovorí, že netreba nič plánovať a ísť spať vtedy, keď sa cítim unavený a vstať vtedy, keď sa prebudím. Je to v súlade s biologickými hodinami. Moje telo by predsa malo vedieť ako veľa odpočinku potrebuje.

Ani jedna stratégia sa mi neosvedčila. V prvom prípade, keď som chodil spávať vždy v určenú dobu, tak sa mi stávalo, že som dlho nemohol zaspať. Ešte som nebol dostatočne unavený, aby som zaspal do niekoľkých minút a tak som sa len prevaľoval na posteli. Nie každý deň potrebujeme spať rovnako dlho. Potrebná dĺžka spánku sa zo dňa na deň mení. Druhý prístup k spánku je pre bežného smrteľníka, ktorý potrebuje vstávať do školy alebo do práce, nerealizovateľný. Deň sa ťažko plánuje, keď neviem kedy vstanem. Prirodzený rytmus spánku je niekedy posunutý proti 24-hodinovému dňu a čas spánku sa môže posúvať. Keby som nechal telo, nech si samo povie, koľko bude spať, tak by som spal zbytočne dlhšie, než by som potreboval.

Tí, ktorí ma poznajú vedia, že som skúšal aj iné prístupy, napríklad polyfázový spánok, o ktorom som napísal tu a výsledky som uverejnil tu.

Najviac sa mi osvedčila kombinácia oboch prístupov, ktorú dodržiavam už niekoľko mesiacov. Vstávam vždy v tú istú hodinu. Je jedno či je streda alebo nedeľa. Vstávam o 6:00  – 7 dní v týždni. Áno, aj v nedeľu. Spať chodím vtedy, keď som unavený, a to je vždy v inom čase. Keď som unavený cez deň, tak si na 20 minút zdriemnem. Takto fungujem najoptimálnejšie. Je fajn o vstávaní nepremýšľať. Proste vstať. Budík mám na opačnom konci miestnosti, čo mi nedáva šancu ho len tak ľahko zastaviť a donúti ma to vstať.

Spočiatku to bolo náročné zvyknúť si na to, ale po pár dňoch som už vstával automaticky. Pár krát som si zabudol nastaviť budík a aj tak som vstal o 6:00. Telo sa prispôsobilo a stal sa z toho prirodzený režim. Keď spím v noci menej, tak nasledujúci večer budem ospalejší a pôjdem spať skôr. Cítim sa odpočinutý a produktívnejší.

Ak sa aj vy chcete stať ranným vtáčaťom, máte problémy s nespavosťou alebo lenivosťou, tak vyskúšajte toto: Choďte spať až keď ste veľmi ospalý, že už nemôžete ostať pri vedomí a ráno vstávajte vždy v rovnakú dobu.

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating 0 / 5. Vote count: 0

No votes so far! Be the first to rate this post.

As you found this post useful...

Follow us on social media!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *